strcprstskrz

PRÍBEH ČERVENÝCH ŠIAT

Radana:

V jedno nedeľné ráno som sa vybrala na Inter na blšák. Obľubujem kopiská smradľavých šiat umiestnených na zemi, okolo ktorých sa zhromaždia supy a začnú ich preberať ako Popoluška šošovicu a hrach. Zavše mi to pripomenie letá u mojej babky v Odoríne, kde sme pomedzi hry pomáhali s triedením úrody za milej vravy, vďaka ktorej nám práca rýchlo a prijemne ušla. Preto pociťujem na blšákoch istú rodinnú atmosféru, kde som štedrejšia o úsmev a milé slovo, lebo dožičeného je tam toho aj mne.

Tak som prehadzovala handry za handrou na jednom z tých farebných kopcov, keď zrazu na mňa zasvietila výrazná červeň. Schmatla som ten sýto červený odev a obzerala z každej strany i pritisla k telu, či mi bude sedieť. Cigánka vidiac ma, bez mihnutia oka zakričala, „euro 50!“. Čo vytrhlo z hrabúcej brigády jednu starú pani stojacu vedľa mňa. Na moment prestala hrabať, pozrela sa na mňa, priklonila ku mne a pošeptala mi, „ Aj kebyže si z tých šiat spravíte iba šatku, oplatí sa vám to. Tá látka bola drahá. Sama to viem, lebo som si ju tiež kupovala a ušila si z nej blúzku.“

Bolo rozhodnuté!

                           

Martina:

Raz v Piatok ráno ocitla som sa na Interi na blšáku. Radana sa mi pár dní predtým pochválila s jedným výnimočným úlovkom. Červené šaty za euro 50 smrdeli v jej vani. Pokojne by mohli smrdieť aj v mojej, tak superne sa vlnili!...na také treba aj rozum aj šťastie, aj euro 50.

Nuž, chodila som po blšáku, bolo teplo, aj šteniatka boli... spomenula som si na Radanine šaty a zrazu som ich videla visieť na plote. Tá istá látka, podobný strih, no predsa trochu iné červené šaty.

Vietor zadul a zrazu boli okolo mňa tie biele blbosti, čo všade na jar poletujú. Takmer som uronila slzu. Určite sa v tom okamihu niekde narodili mačiatka, alebo jednorožec, a v telke si práve Winnetou a Old Shatterhand dorezali ruky, aby sa stali „pokrevní bratři“..., bola to jednoducho magická chvíľa!

Pred šatami stála stará pani a za chvíľu mi hovorila, že mám šťastie, lebo tam visia len pre mňa a ak mám rozum, tak budú moje. Za 2 eurá. ...oukej teda. Nie som šiši.

Bolo rozhodnuté!