Fotili sme v piatok. (Nie tento, tak otužilé nie sme.)
.. pretože na najedenie sa by mal byť vždy čas.
.. pretože máme rady nemocničný park v Podunajských.
.. pretože sme sa vybrali uloviť správňaka so silným vozom, lebo na svete je už málo švárnych a pracovitých chlapov a na Oravu je to z Vrakune ďaleko.
(vystylingovli sme sa a vymachlili my dve.. tento krát nik neprišiel o oko)
R: "Pri jedení si cibríme pozorovanie a vyzeráme objektíky."
M: "Čo je to objektík?"
R: "Čo si šiši? Veď to je cieľ pozorovania."
R: "Videla som takých mužov, čo vedia aj gazdovať. Aj drevo narúbať, aj pokosiť... Čestné pionierske!
M: "Aha parašutista..."
...dievčence pootvorili sánky do neba, a čakali, že im do nich padnú pečené holuby ...
(Chvalabohu nám do úst žiadne nespadli, ani nevleteli. Aj vlasy v ústach sú na nervy a perie by nás už úplne
konsternovalo)
Radana mala zas doškrabané nohy... preliezala ploty s jedným chlapcom (no nebol dokonalý.. a nemal silný voz)
.. ale stálo to za to, uvidela potom srnku.
Jesť lyžicou a nie rukami nakoniec nebolo také hrozné, ako to vyzerá.
Z dlhej chvíle sa začali šantiť.
R: "Koľko môže asi vážiť tucet kvetov na šatách?"
Martina chvíľu derivovala a potom pohotovo odpovedala.
M: "100kg!"
R: "Správňaci letia asi na župany a čipky."
Martina nakrúca Radanu na video zoznámku do relácky
R: "Natoč ma. Keď nepríde, pošleme mu poštou video."
Nakoniec prišiel!... a mal správny voz...
Vyskočili sme naň a ubzikli sme. Veď sme emancipované! Stačí nám traktor!
http://strcprstskrz.blogspot.com/2011/11/na-travniku-v-podunajskych.html
PS: Tento príspevok má súvis s týmto príspevkom. Sú prepojené, ako Star wars 4 a Star wars 2!